Pot, drina a veľká skúška morálky, ale aj možnosť zapretekať si nadiaľku s kamarátmi či odtrénovať po návrate z práce, keď je vonku zima alebo tma. Ľavý horný roh obrazovky ozdobený číslami, ktoré neúprosne odzrkadľujú množstvo vynaloženej sily, akú je človek v ten daný moment ochotný a schopný do toho vložiť. Aj tak by sme mohli opísať jazdu na inteligentných cyklistických trenažéroch. Jedni to milujú, druhí nenávidia a oba tábory by vám presne vedeli vysvetliť prečo.

Po ročnej pauze bol na Slovensku obnovený seriál e-Cupov, cez výsledky v ktorých sa vedeli jednotlivci prebojovať až do samotného finále – MSR v e-cyklistike, ktoré sa konalo 15.3. v Styla event hall v Bratislave. Náš klub sa výraznou mierou podieľal nielen na organizácii celého podujatia, ale rovnako sme sa ho zúčastnili aj na pretekárskej úrovni a odniesli si rovno 2 cenné kovy. Tatiana si medzi ženami vybojovala bronz a naša nová posila, Radko Rehora, vystúpil až na pomyselný Olymp a obliekol si dres Majstra Slovenska.

Rado, stal si sa Majstrom SR v e-cyklistike. Priblíž nám odkedy sa venuješ tomuto druhu športu.

Prvý interaktívny trenažér som si zadovážil koncom roka 2018, čiže v tejto disciplíne nie som nováčik . Od začiatku to na mňa urobilo veľký dojem a jazda na trenažéri sa stala mojou obľúbenou činnosťou počas " off-season" obdobia.

A ako si sa dostal k virtuálnym pretekom?

To prišlo tak nejako prirodzene samo. V aplikácii od Rouvy je veľa možností jazdenia, vrátane tej zapretekať si takpovediac s kýmkoľvek na svete. Postupom času som sa dostal k rôznym pretekom. Jednu zimu to bol napríklad Český Pohár vo virtuálnej cyklistike, ktorý je v podstate českou verziou našich e-Cupov, a rovnaký masaker čo sa výkonnosti týka ak sa chcete dobre vo výsledkoch umiestniť.

Zahŕňaš do tréningu na tieto podujatia nejakú špeciálnu prípravu?

Ani nie. Ľudia, čo ma poznajú, vedia, že moje "trénovanie" je skôr také vozenie sa. Raz za týždeň si však dávam nejaké krátke preteky, aby telo nezabudlo čo je to intenzita a záťaž.

Máš nejaké zvyky alebo rituály pred pretekmi?

Klasika. 10-15 min pred štartom patrí rozjazdeniu, potom si dám gél, pustím ventilátor a ide sa na to! Vlastne počkať. Jedna vec tu je. Keďže bývam v byte a intenzívna jazda na trenažéri je dosť hlučná zábava, vždy hodinu pred štartom púšťam práčku, aby to prehlušila. Túto zimu sa u nás tri pondelky za sebou pralo večer :-)

Aké boli tvoje ambície v tohtoročnom e-Cupe?

Ambície prichádzali postupne. V ŠK CYKLO-TOUR SEREĎ som nový, takže v prvom rade som chcel spraviť dojem dobrými výsledkami a kvalifikovať sa do finále. To sa podarilo s prehľadom. Pri pohľade na výsledky jednotlivých kôl a zamyslení sa nad tým, kto by sa mohol finále zúčastniť, bolo reálne umiestniť sa v top 5. Po zverejnení štartovky som už tajne rozmýšľal aj nad medailou.

Poďme sa pozrieť na samotné finále. Ako to celé prebiehalo? Mal si nejakú taktiku?

Keďže to bolo už moje tretie finále, vedel som čo ma čaká a tiež ako to celé prebieha, čo bolo samozrejme výhodou. Samotnému štartu predchádzali určité technické problémy, ktoré síce organizátorov potrápili, ale našťastie sa im podarilo situáciu zvládnuť a teda sme „vyšli“ na trať len s miernym oneskorením.  Vedel som, že od začiatku musím ísť na maximum. Preto som to aj pojal ako časovku a snažil som sa celý čas držať vysoké tempo. Bol to správny ťah. Oplatilo sa.

Čo sa ti odohrávalo počas pretekov v hlave?

Všeličo (smiech). Premietal sa mi tam aj posledný majstrák. Tam som šiel s tým, že idem vyhrať, no nevyšlo to. Bol som vtedy "len" druhý. Stále som si hovoril, že mám už 38 rokov a možno už veľa takýchto šancí na titul nebude. Táto motivácia ma hnala dopredu. Ďalšie bonusové watty prišli od  chalanov z klubu, ktorí ma povzbudzovali priamo na mieste diania, za čo by som sa im chcel poďakovať. A rovnako tak aj organizátorom podujatia, rodine, kamarátom, kolegom v práci a všetkým ktorí mi fandili. Ďakujem tiež klubu za pekné prijatie a tento titul im venujem ako „prískočné" :-)