Po úspešnej, ale náročnej, pretekárskej šnúre horúcich augustových dní sme september privítali s otvorenou náručou. Udržať sa celú sezónu vo forme dáva zabrať nielen fyzicky, ale aj psychika po dlhých mesiacoch prípravy dostáva poriadne zabrať. Natrénované však už bolo, a tak sme využili pre mnohých z nás posledné možnosti zmerať si sily so zvyškom Slovenska na dvoch kolesách v tomto roku.

V sobotu 13.9. nás čakala už tradične Jarmočná časovka 6666, po skončení ktorej bolo na pláne aj vyhodnotenie celého seriálu pretekov Trnavskej cyklistickej ligy. Spočiatku to vyzeralo tak, že sa dažďu nevyhneme, ale našťastie sa v poslednej chvíli Ten hore zmiloval a my sme si mohli dať namiesto porcie vody nálož tepovej maximálky takmer v suchu. Ako prvý sa z našich postavil na štart 6666 m dlhej trate Patrik, ktorému priemerka 47,14 km/hod priniesla v kategórii 2. miesto. Ďalším želiezkom v ohni bola naša stálica Jožko Bartolen, ktorý sa s traťou popasoval úspešne a umiestnil sa v kategórii na peknom 3. mieste. Na štart sa postavil aj Norbi, ktorý sa umiestnil na 11. mieste a Tatiana, ktorá vo svojej kategórii zvíťazila.

Hneď po odovzdaní cien za časovku prišlo na rad vyhodnotenie Trnavskej ligy. Ani zrušenie tímovej súťaže v priebehu sezóny nás neodradilo bojovať popri dobrom tréningu o body do súťaže jednotlivcov. Medzi A-čkarmi sa darilo najviac Patrikovi Gerhátovi, ktorý sa aj napriek nepríjemnému zraneniu postavil na štart všetkých 12 kôl, čo mu po súčte bodov prinieslo krásne 2. miesto. Ôsmich kôl sa zúčastnil aj náš športový direttivo Ondrej Mačaj (ktorý zvyšné kolá musel robiť synátorovi pestúnku, aby mohla odpretekať Tatiana :-) ), vďaka ktorým obsadil 6. miesto. Rado Rehora sa kvôli zdravotným komplikáciám zúčastnil 3 kôl a umiestnil sa na 15. mieste. Medzi B-čkarmi bola situácia nemenej napínavá. Aj vďaka výborným výsledkom v časovkách sa viac darilo Jožkovi Bartolenovi, ktorý si po absolvovaní všetkých 12 kôl odniesol domov pohár za 2. miesto. V rovnakej kategórii pretekali aj Dávid Kľúčik a Norbi, ktorí sa umiestnili na peknom 7. a 20. mieste. V C-čku sme mali zastúpenie vďaka Ivanovi Kellnerovi, ktorý z kola na kolo dokazoval, že sa medzi chalanmi nestratí a vybojoval suverénne 1. miesto. Rovnako pekne sa darilo aj Norbimu jr., ktorý aj napriek preradeniu do skupiny s „veľkými chlapcami“ obsadil výborné 3. miesto. Suverénne si počínala aj Tatiana, ktorej sa podarilo zvíťaziť vo všetkých kolách, ktorých sa zúčastnila, a vybojovala tak finálne 1. miesto.

13.9. sa konala aj Časovka na Bradlo. Podujatie je venované Jánovi Noskovi, rodákovi z Brezovej, vášnivému cyklistovi a jednému zo zakladateľov cyklistického klubu Bradlo Bike, ktorý v roku 2021 nešťastne zahynul na následky pádu z bicykla. Na trať v dĺžke 4,4 km s prevýšením 268 metrov sa z našich vydal Rado Rehora, ktorý sa časom 11:45 umiestnil v kategórii na 2. mieste.

Po sobotňajšom zápolení sa cyklisti presunuli na stred Slovenska, kde  na nich čakali cyklistické preteky Teatro Okolo Malohontu. „Najkrajšie preteky sú na jeseň“, tak znie slogan tohto podujatia. Niekedy najkrajšie, inokedy podmienkami najťažšie. Predpoveď počasia sľubovala zimu a silný dážď, čo je pre zdravie aj bezpečnosť veľmi zlá kombinácia. Napriek všetkému sa na štart postavili aj naši „traja statoční“ a odmenou im bolo pódiové umiestnenie. Výborne sa darilo Ondrejovi Mačajovi, ktorý vo svojej kategórii vybojoval 2. miesto. Darilo sa aj Tomášovi Fintovi, ktorý v „súťaži ťažkých váh“ obsadil rovnako 2. priečku a k súčtu umiestnení sa pridal aj Norbi so svojim 14. miestom.

Ani týmto podujatím sa však tento pretekmi nabitý predĺžený víkend neskončil, keďže aj v pondelok 15.9. sme sa zúčastnili 2 podujatí. Prvým bolo Tour de Kukkonia, ktoré praje všetkým milovníkom roviny a o ktorom sa traduje, že jeho najťažším stúpaním je diaľničný nadjazd. Ivanovi Kellnerovi len tesne nevyšlo pódium  keď obsadil v kategórii 4. miesto a Patrik Gerhát sa v nabitej konkurencii umiestnil na 8. priečke. Najviac sa darilo nášmu Norbimu juniorovi, ktorý vo svojej vekovej kategórii s prehľadom zvíťazil.

Tatiana v pondelok zamierila k Ružomberku na 16. ročník časovky do vrchu Podsuchá – Smrekovica. Trať o dĺžke 8,3 km s prevýšením 812 metrov neveštila žiadnu oddychovku. Síce to bolo chvíľami veľmi náročné, podarilo sa jej nielen vyhrať, ale aj vylepšiť ženský traťový rekord o viac ako 2 minúty. „Tieto preteky objavil manžel a keďže časovky do vrchu mám rada, nechala som sa nahovoriť. Pricestovali sme podvečer predtým, už skoro potme, takže nebolo kedy trať si prejsť. Veľmi dlho budem na tento detail so smiechom spomínať a hlavne na tú kadenčnú jazdu, ktorú som mala v pláne :-). Niekde v polovici sa stúpanie zdvihlo tak, že som ani na najľahšom prevode skoro nevedela pretočiť nohami a na každý jeden záber som sa naozaj musela vedome sústrediť, aby to malo zmysel. Plánovali sme ten traťový rekord pokoriť, no chvíľami to vyzeralo pri pohľade na čas nereálne. Nakoniec sa našťastie tesne pred záverom stúpanie predsalen trochu zlomilo a stihla som to podľa predstáv dotočiť, čo ma teší“, povedala Tatiana.

Pre poslednú bodku za septembrom,  a pre mnohých aj za sezónou, sme museli vycestovať až za Kežmarok. Záverečným kolom Merida road Cup-u boli MSR v časovke do vrchu Masters, so štartom v dedine Mlynčeky a cieľom v Kežmarských žľaboch. V masters A kategórii nás reprezentoval Patrik Gerhát, ktorému sa síce nepodarilo roztočiť nohy podľa predstáv, ale aj tak sa mu podarilo uchmatnúť bronzovú medailu. Zásluhou Jožka Bartolena sme v Masters B kategórii  získali rovnako bronzovú medailu. Tatiana medzi ženami Masters A premožiteľku nenašla, a pripísala si tak tento rok už 3. titul majsterky Slovenska. „Asi minútu predtým, než som mala na bicykli odísť z ubytovania na štart, si môj syn ráčil rozbiť čelo o roh stola. Nevyzeralo to vôbec pekne, v počiatočnej panike sme ani nevedeli či utekať na štart alebo na pohotovosť. Nakoniec sme po konzultácii s dedom chirurgom predsalen zamierili najprv na štart, a na roentgen do Popradu išli hneď po dojazde. Príprava bola chaotická, ešte 2 minúty pred štartom som ho ošetrovala v aute. Z titulu mám radosť, zo synovho rozbitého čela už až takú nie :-)“, zhodnotila po pretekoch Tatiana.

Po vyhodnotení MSR a nasledujúcej schôdzi sa vyhodnocoval celý seriál pretekov MRC a nám sa stupne víťazov opäť raz nevyhli. V masters A kategórii sa umiestnil Patrik Gerhát na výbornom 3. mieste. Doplnili ho Ondrej Mačaj s 10. a Rado Rehora s 13. miestom. V Masters B nás zastupoval Jožko Bartolen, ktorý vďaka pravidelne podávaným výborným výkonom obsadil 2. miesto a rovnako na 2. mieste sa medzi ženami Masters A umiestnila aj Tatiana. Igor Daniš sa v Masters C zúčastnil kvôli nepríjemnému úrazu len 5 kôl, čo mu po súčte bodov prinieslo celkové 11. miesto.